Zvyky a tradície, ktoré dodržiavame na Vianoce sa líšia nielen v každej krajine, ale dokonca meste či rodine. Viete, ktoré sú typické pre Slovákov a poznáte aj tie menej známe?
Vianoce sú pre mnohých tými najkrajšími sviatkami v roku. Každý ich chce stráviť v pokoji v kruhu svojich najbližších. Čas, kedy sa stretávajú všetci členovia rodiny, žiadne hádky, veľa dobrého jedla, darčeky, štedrosť a teplo domova. To všetko je spoločné asi všade na svete. Čo je typické pre nás Slovákov?
Tradície a zvyky majú svoju obdobu v každej rodine. Všetky vychádzajú zo starých slovanských vianočných zvykov, ktoré sa najčastejšie spájali s rôznymi poverami a zároveň kresťanstvom. Naši predkovia dodržiavali zvyky preto, aby boli počas nasledujúceho roka zdraví, aby sa dievča v rodine vydalo a dokonca verili, že niektoré zvyky mohli symbolizovať aj smrť. Dnes tieto zvyky, hoci veľakrát už trochu v inej forme, naďalej dodržiavame, no menej poverčivo.
Bez jedla až do príchodu prvej hviezdy
Na Štedrý deň sa všetci pripravujeme na slávnostnú večeru, ktorej v mnohých rodinách predchádza pôst. Niektorí sa vzdajú mäsitých jedál, iní zas do večere nejedia vôbec nič. Tento zvyk vychádza z kresťanstva a má byť formou akejsi obety. Naši predkovia verili, že ak dodržia pôst, ďalší rok im prinesie zdravie a šťastie. V niektorých rodinách sa nezačne večerať skôr, než sa na oblohe neobjaví prvá hviezda. Pre kresťanov je typické aj Betlehemské svetlo, ktoré si zvyčajne donesú z kostolov.
Na Kysuciach rozsvecujú celé byty a domy
Pred večerou sa tradície tiež líšia. Slováci sa ale zhodujú v tom, že stôl musí byť prestretý slávnostne a uprostred horí sviečka. V niektorých rodinách, predovšetkým na východnom a strednom Slovensku, večerajú dokonca len pri svetle tejto sviečky. Na Kysuciach zas majú zvyk opačný - počas večere sa svieti v každej miestnosti.
Na strednom Slovensku sa udomácnil aj zvyk s fúkaním sviečky. Ak dym smeruje hore, človek sa bude tešiť dobrému zdraviu. Ak však ide bokom, môže sa obávať zdravotných problémov. Aj na východnom Slovensku ľudia sfukujú sviečku, ktorá horela počas celej večere. Na koho pôjde dym, do roka umrie, aspoň tak hovorí tradícia.
Na západnom Slovensku skrývajú pod obrusom šupiny aj mince
Pod obrusom by nikoho nemali prekvapiť šupiny z kapra, alebo rovno mince, ktoré majú rodine zabezpečiť dostatok financií v budúcom roku. Zvyknú ich aj zapekať do vianočky alebo vianočného pečiva. Ľudia na východnom Slovensku si zvyknú tiež zvláštnym spôsobom privolávať blahobyt. Členovia rodiny si tam pred večerou umývajú ruky vo vode s mincami. Potom sa rodina spoločne modlí, a to buď pri stromčeku, alebo sedí už priamo za stolom.
Medzi naše tradície patrí aj robenie si krížikov na čelo. Najstarší člen rodiny (alebo otec) namočí strúčik cesnaku do medu a každému ním urobí na čele krížik. Ďalším zvykom pred večerou (v niektorých rodinách až po nej) je rozrezanie jablka. Keď je jeho stred pekný, čaká nás hojný rok. Každý člen následne dostane jeden kúsok.
Na východnom Slovensku nesmie chýbať reťaz okolo stola
Stretli ste sa už s reťazou uviazanou okolo stola? Tento zvyk je typický pre ľudí, ktorí žijú na východnom Slovensku. Reťaz má ľudí za stolom "zviazať" a symbolizuje súdržnosť rodiny v nasledujúcom roku. A ak okolo stola u východoslovenskej rodiny nenájdete reťaz, skúste nazrieť aj nižšie. Pod stolom sa môže ukrývať podkova, ktorá má všetkým priniesť šťastie.
Okrem toho, že je stôl prestretý slávnostne, zvykne na ňom byť aj tanier pre tých blízkych, ktorí z nejakých dôvodov neprišli. Niektorí nechávajú prázdny tanier aj pre nečakaných hostí. Tento zvyk sa opäť dodržiava hlavne na východnom Slovensku. V mnohých rodinách platí aj to, že počas večere od stola nikto nesmie odísť, lebo by priniesol rodine nešťastie v podobe smrti.
Máte na Vianoce deväť chodov?
Večera sa skladá z niekoľkých chodov (podľa starých tradícií by ich malo byť 9). Zdá sa vám to veľa? U našich susedov v Poľsku by mala mať večera správne až 12 chodov. Väčšina rodín na celom Slovensku začína oblátkami s medom a cesnakom. Po nich nasleduje polievka - kapustnica, hrúbová, rybacia či hŕstková. Po nej sa podáva hlavný chod, ktorý tvorí šalát - majonézový, kyslý uhorkový - a ryby alebo rezeň. Všetko podľa chutí rodiny. Nechýba tanier plný koláčov, medovníkov a závinov.
Medzi menej tradičné zvyky, ktoré dodržiava už menej rodín, patrí napríklad to, že do domu na Štedrý deň nesmie vstúpiť cudzia žena, pretože by to rodine prinieslo nešťastie. Najstarší členovia rodiny zvyknú v kútoch miestností rozhádzať orechy, čo má opäť zabezpečiť hojnosť. Proti démonom zas ľudia dávajú do zárubní vetvičky ihličia. A slobodné dievčatá môžu od stola k dverám hodiť topánku. Ak k nim bude smerovať špičkou, dotyčná sa do roka vydá. Ak nie, bude ďalší rok slobodná.
Po večeri si všetci navzájom dávajú darčeky a užívajú si čas v kruhu rodiny. Zvyšok večera trávia pri vianočných rozprávkach alebo sa spoločne vyberú na polnočnú omšu a pozrú sa na jasličky v kostole. Zvyky a tradície dodržiavame naozaj rôzne, no všetky spája pokoj, radosť a rodina.
Zdroj: Bazar.sk
